Výber vysokej školy nenechávajte na náhodu

Autor: Petra Čergeťová | 9.1.2012 o 17:58 | (upravené 9.1.2012 o 19:32) Karma článku: 3,79 | Prečítané:  1101x

Je to otázka dní, kedy maturanti začnú podávať prihlášky na vysoké školy. Nakoľko si však váš syn dcéra či kamarát dokáže vybrať správnu vysokú školu?

Rozmýšľajte nad budúcnosťouRozmýšľajte nad budúcnosťoufreedigitalphotos.net

Pred niekoľkými týždňami na hodine Politickej žurnalistiky položila pedagogička študentom žurnalistiky nasledovnú otázku: „Koľkí z vás, ktorí tu sedíte, ste sa zaujímali predtým, ako ste si dali prihlášku na váš odbor, či sa uplatníte, koľko budete zarábať po vyštudovaní, alebo či nie je trh presýtený absolventmi vášho odboru?" Z publika sa ozvalo: „ Šli sme za tým, čo nás bavilo, za svojimi ideálmi."

Sme v dobe, kedy nám štatistiky ukazujú 30% nezamestnanosť absolventov. Je na čase začať diskutovať o tom, čo je príčinou tejto situácie? Tejto hrozivej situácie.

Kým v minulosti boli gymnáziá prestížnymi školami a bol problém sa na ne dostať, teraz je to presne naopak. Čoraz častejšie počúvam z úst mojich bývalých peagógov, že s nižším počtom detí na základných školách sa na gymnáziá dostanú žiaci, ktorí nijako neexcelujú. Žiak totiž pre školu znamená peniaze.  Spomínam gymnáziá, pretože to sú stredné školy, po skončení ktorých študent nedostane výučný list, nie je v ničom odborník a jediné východisko pre 99%  študentov je ísť na VŠ.

Tu nastáva voľba tej správnej VŠ.

Populačný ročník klesá, no počet slovenských vysokoškolákov rastie úmerne s počtom vysokých škôl. Kým v roku 1989 bolo 13 vysokých škôl, v roku 2011 sa počet vysokých škôl datuje na 37. Zažívame nie len boom zakladania nových vysokých škôl a univerzít, ale aj boom záujmu o študijné odbory spoločenských vied.  V roku 2003 bolo absolventov spoločenských vied 15.000. V roku 2009 tento počet bol navýšený na  45.000 . Z toho 70% bolo absolventov sociálnej práce. (údaje z publikácie Spájame vysoké školy s trhom prácepanelovej diskusie konferencie Unicamp 2011)
Takýmto nárastom, bude o pár rokov na jedného človeka v SR pripadať jeden sociálny pracovník. Otázka znie, je to naozaj to, čo naša krajina, spoločnosť a jej ekonomika potrebuje?

Schválením nových vysokých škôl mi dáva parlament najavo, že ho to netrápi. Buďme otvorení, práve páni z vysokej politiky sú tí, ktorí k vzniku nových VŠ prispievajú veľakrát osobnou účasťou.

Ale akých absolventov chcú vlastne naši budúci zamestnávatelia?

panelovej diskusii na konferencii Unicamp 2011 o tom hovoril Vladimír Šucha takto: „Pred približne mesiacom, sa uskutočnilo Európske kultúrne fórum v Bruseli , kde mala  Anemari Ohara z Linzu úvodnú prednášku. Táto šéfka jednej veľkej kreatívnej spoločnosti  sa postavila a začala kričať do publika: „Sú tu predstavitelia univerzít?" Samozrejme, že tam sedeli. „Chcem vám povedať, že to čo robíte, robíte zle. Vy nemáte vyprodukovať stroje , to čo ja chcem, ako majiteľka firmy, je ľudí otvorených, empatických, kreatívnych, odvážnych."
Dekanka FMK, Dana Petranová, prispela do diskusie nasledovne: „Vysoká škola finanční a správní v Prahe urobila prieskum, čo chce zamestnávateľ od absolventa. Aké vlastnosti by mal mať absolvent, aby ho prijal zamestnávateľ do zamestnania. Ten očakáva predovšetkým empatiu, kultúru riešenia konfliktov a orientáciu v umení." To čo zamestnávatelia chcú podľa tohto prieskumu, sa veľmi podobá tomu, čo si stanovila v poslednom období University of London ako nosné kritéria pri vychovávaní svojich absolventov.

Aj na Slovensku sú ľudia, odborníci, ktorí problém školstva a uplatnenia absolventov vidia a nie je im to ľahostajné. Práve projekt s výstižným názvom: nemajnasalame.sk je zameraný na správny výber VŠ. Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky v úvode na stránke píše: „Nemaj na saláme je unikátny projekt, ktorého cieľom je prebudiť študentov a verejnosť k tomu, aby začali rozmýšľať nad vzdelávacím systémom na Slovensku. Prebieha v rámci širšej iniciatívy Inštitútu hospodárskej politky "Spájame vysoké školy s trhom práce". Vo všeobecnosti platí, že hlavným cieľom študentov SŠ je zmaturovať a zvládnuť prijímačky na vysokú školu, no máloktorý z nich sa skutočne zamyslí nad tým, čo bude po nej. Snažíme sa preto poskytnúť študentom všetky dôležité informácie, ktoré potrebujú k tomu, aby si správne vybrali študijný odbor, a aby hladko zvládli prechod z vysokoškolských lavíc na trh práce ..."

Jednou z požiadaviek slovenských zamestnávateľov na absolventov je prax a pracovné návyky. Avšak práve na prax ako súčasť vysokoškolského štúdia sa na väčšine našich vysokých škôl zabúda. Nehovoriac o kvalitnej praxi.

Apelujem preto na vás, riaditelia stredných škôl, podporujte talent svojich študentov, vzdelávajte sv. študentov  aj v správnom pohľade na výber vysokej školy. Apelujem aj na vás, rektori či pedagógovia vysokých škôl, umožnite svojim študentom pracovať a praxovať v odbore. Podajte im pomocnú ruku, pracujte so študentmi v skupinách, vytvorte pracoviská zastrešené odborníkmi práve z praxe .

Teória je potrebná, no bolo jej už dosť!

Tento text vznikol na základe vypracovávania prejavu na hodinu Rétoriky. Som sama študentka VŠ v poslednom ročníku, a práve preto dobre poznám problém správneho výberu VŠ a problémy s kvalitnou praxou a realitu pri hľadaní práce. Práve preto chcem povzbudiť stredoškolákov, aby čas, ktorý im zostáva, využili na  kvalitný výber svojho odboru. Verím, že tých pár riadkov ich podnieti minimálne k rozmýšľaniu o správnom výbere VŠ.


Použité zdroje:
publikácia Spájame vysoké školy s trhom práce,
panelová diskusia konferencie UNICAMP 2011,
stránka nemajnasalame.sk .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?